CREDO

Jazyková verzia: | EN | SK | MAPA STRÁNOK

PRESS » Od IT k developmentu (Development News Slovakia, 03/2009)

alt: ikonka PDF

„VEĽA VECÍ SOM NECHÁPAL, ALE SNAŽIL SOM SA POČÚVAŤ MÚDRYCH ĽUDÍ,“ HOVORÍ RNDR. DANIEL DOBROTA (*1956), PREZIDENT CREDO GROUP NA TÉMU ÚSPECHU JEDNEJ Z NAJMLADŠÍCH SLOVENSKÝCH DEVELOPERSKÝCH SKUPÍN. HOCI VÄČŠINU SVOJHO ŽIVOTA ZASVÄTIL VÝPOČTOVEJ TECHNIKE, VO SVOJICH 46 ROKOCH OPUSTIL MIESTO GENERÁLNEHO RIADITEĽA POPREDNEJ SOFTVÉROVEJ SPOLOČNOSTI A SVOJE AKTIVITY PREORIENTOVAL NA BIZNIS S NEHNUTEĽNOSŤAMI.

Ako ste sa vlastne dostali k myšlienke venovaťsa developmentu? * Na Slovensku som určite nebol jediný, kto prešiel od informačných technológií k developmentu. Mám strašne rád hory, kde trávim každú voľnú chvíľu a v prírode človeka napadajú rôzne riešenia, modely, kryštalizuje sa myslenie. V roku 2002 nastala nová situácia a prerozdelenie kompetencií v rámci firmy SOFTIP, tak som opäť všetko riešil na horách a často u kamaráta v Zázrivej, ktorý tam má utešenú drevenicu s nádherným výhľadom. Vtedy som zatúžil po vlastnej drevenici a napadlo ma, prečo by sa nepáčila aj iným. Priznám sa, že keď som do toho išiel, veľa vecí som nechápal, ale snažil som sa počúvať múdrych ľudí. A pochopil som, že byty, apartmány, ale aj logistické centrum alebo shopping, všetko má presné a overené pravidlá a najmä ekonomické parametre, a ak sa do nich projekt nevojde, nemá zmysel ísť do toho. Keď to človek pochopí, potom už je to v zásade jednoduchý model, ktorý sa dá naučiť, treba ho iba vedieť správne zmenežovať, mať správne marketingové cítenie aj personálne zabezpečenie. V tom som čerpal zo skúseností v SOFTIPe a zatiaľ sa to tak darí.

Ako s odstupom času hodnotíte prvé projekty?

Náš úplne prvý projekt sme začali pripravovať v roku 2003 v Liptovskom Mikuláši a o dva roky bola kolaudácia. Vtedy ma viacerí považovali za blázna, ja som si však povedal: ak sa podarí takýto projekt v okresnom meste s približne 35 000 obyvateľmi, potom zvládnem aj iné vo väčších mestách. Bol to polyfunkčný bytový dom s 80 bytmi a 9 nebytovými priestormi, kde bol aj prvý podzemný parking v meste. Projekt dopadol veľmi dobre a do konca 2006 bolo všetko predané. Posledných 22 bytov kúpili Angličania, ktorí v dôsledku vtedajšieho kurzu libry a nárastu cien nehnuteľností na nich za dva roky zarobili asi 80 %.

A to vás odštartovalo venovať sa tejto branži naplno…

Bol to pre mňa prototyp projektu v regióne, na ktorom som sa veľa naučil. A keďže vtedy bol stavebný boom, využili sme ďalšie príležitosti, ktoré prichádzali. Tak som sa stal spoločníkom v projekte BDTerasa v Košiciach, ktorý hodnotím ako nadčasový z pohľadu architektúry, konštrukčného systému alebo použitých materiálov. Nasledovali rekreačné domčeky na brehu Liptovskej Mary, bytové projekty v Žiline a Banskej Bystrici. Všetky doteraz dokončené projekty dopadli veľmi dobre, sú plne vyplatené a klienti ich už využívajú. Mali sme šťastie, že sme spolupracovali aj s architektmi z Poľska, ktorí nám radili z pohľadu dispozície, pomeru jednotlivých bytov a podobne. Optimálna dispozícia bytu by mala byť asi rovnaká všade na svete – to všetko je dávno vymyslené a overené, ale napriek tomu sa u nás ešte stretávame s riešeniami, ktoré nie sú dobré.

Na rozdiel od iných ste sa však vyhýbali Bratislave, ktorá ponúkala najväčšie zisky…

Dobu, kedy sa v Bratislave ešte dali kúpiť výhodné pozemky, som premeškal počas práce nad inými projektmi, a potom už tam pozemky boli za nehorázne ceny. Mnohé luxusné rezidenčné projekty možno dnes majú tak vysoké ceny nie preto, že na nich chcú developeri zbohatnúť, hoci sa nájdu aj takí, ale pretože musia splatiť to, čo na začiatku vložili do predražených pozemkov. Poznám projekt na Liptove, kde sa trikrát menil majiteľ a každý zaplatil o polovicu viac ako predchádzajúci. Možno aj preto je dobre, že prišla kríza a s ňou vytriezvenie a prečistenie trhu, nielen pokiaľ ide o vlastníkov pozemkov, ale aj developerov, architektov, a tiež ceny stavebných prác a materiálov. Neúmerný rast cien predznamenal takýto vývoj.

Aký je váš pohľad na architektúru súčasných projektov? * Neštudoval som architektúru, prijímam ju predovšetkým ako užívateľ. Súhlasím však s tým, ako to pekne charakterizovala jedna architektka, že naša generácia bola dlhé desaťročia zvyknutá na „krabice“ panelákových bytov, a keď prišla zmena, žiadalo sa nám niečo romantickejšie, a to sa prejavilo v tom, že architekti a investori sa chceli odlíšiť detailmi ako sú šikmé plochy, vikiere, vežičky a podobne. Aj ja som prešiel týmto vývojom, ale dnes som jednoznačne za jednoduché tvary a línie, a predovšetkým za kvalitné materiály. Žiadne prečačkané veci, ale robiť veci tak, aby sa v nich človek dobre cítil. To je rozhodujúce. Sú tri hlavné faktory, kedy môže byť projekt úspešný: Na prvom mieste je to lokalita. Keď je dobrá, máte polovičnú šancu na úspech. Po druhé to musí byť pekný projekt, ktorý upúta dizajnom, ale predovšetkým dobrou štruktúrou, dispozíciou a napríklad veľkosťou bytov. Tretí dôležitý parameter je schopnosť predať.

Aké sú vaše ambície v najbližšom období?

Dokončiť projekty, ktoré sú už rozbehnuté, a predpokladám, že napriek celkovej situácii na trhu, tento rok ďalší, možno dokonca dva, odštartujeme. Pokiaľ ide o krízu, osobne si myslím, že reálny stav nie je taký, ako sa správa trh. Trh sa zľakol a napomohli tomu médiá aj viacerí odborníci, ktorí túto hystériu ešte zvyšovali, často úplne protichodnými informáciami, takže momentálne je na trhu obrovská nedôvera a neistota. Určite budem rád, ak sa nám podarí postaviť niečo, čo si zaslúži ocenenie za architektúru, alebo ak by sa nám podarilo k nejakému projektu pritiahnuť architekta svetového mena. Okrem toho sme vlani podpísali partnerskú zmluvu s francúzskou spoločnosťou, s ktorou pripravujeme niekoľko projektov apartmánového bývania či už v mestách alebo v prírode. Horské apartmány sú dnes veľmi populárna téma, my sa však chceme sústrediť iba na výnimočné lokality a realizovať v nich nie megalomanské, ale stredne veľké a architektonicky pútavé projekty, ktoré klient bude brať ako zaujímavú investíciu. Aj preto sme sa rozhodli pre zahraničného partnera, ktorý v tom má dlhoročné skúsenosti aj v rovine vyťažovania a marketingu apartmánov. Na túto spoluprácu sa veľmi teším.

JV / FOTO: CREDO GROUP


Copyright © Credo 2007 - 2018